O slovenčine

 

Slovenčina je oficiálnym jazykom na Slovensku (hovorí ňou 5 mil. ľudí). Hovorí sa ňou tiež v USA (1200000), Českej republike (350000), Srbsku (60000), Írsku (30000), Rumunsku (22000), Poľsku (20000), Kanade (20000), Maďarsku (11800), Chorvátsku (5000), Austrálii, Rakúsku a na Ukrajine.

Slovenčina používa latinskú abecedu s malými modifikáciami, ktoré zahŕňajú štyri diakritické znamienka (ˇ, ´, ¨, ^) písané nad určitými písmenami.

Základným pravidlom slovenského hláskovania je "Píš ako počuješ“. Ďalším pravidlom je etymologické pravidlo, ktoré je viditeľné v používaní mäkkého “i “ po určitých spoluhláskach a tvrdého “y”  po iných, hoci obidve sa vyslovujú rovnako.

V slovenčine nie sú nijaké členy. Podstatné mená sa skloňujú (jazyk – language, o jazyku – about language) a slovesá sa časujú (hovorím – I speak, hovoríš – you speak).

Kedysi v slovenčine existovali dva minulé časy, ale jeden z nich sa už v modernom jazyku nepoužíva, príklad:

“urobil som” (I did / I have done) – stále sa používa

“bol som urobil” (I had done)  - nepoužíva sa

V slovenčine je len jeden budúci čas.

Slovenčina je regulovaná Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra na Slovenskej akadémii vied.